Orava- kraj na severozápade Slovenska bola a aj dnes zostáva pre mnohých miestom unikátnej prírodnej krásy a bohatstva. Prírodné materiály, ktoré rovnako ako dnes,  tu  boli v minulosti ľahko dostupné. Kameň, drevo, ale aj konope a prútie predurčili formovanie rôznych ľudských činností.

Ľudia v minulosti z nich vyrábali nielen časti svojich príbytkov a typické potreby do domu ( kolísky, varechy, naberačky, lyžice, korytá, misy a sudy rôznej veľkosti, prikrývky, obrusy, ošatky, plachty, košíky a pod.),  ale postupom času aj dekoračné  prvky vonkajšieho a vnútorného charakteru. Mnohí oravskí tesári, šindliari, plátenníci a iní šírili dobré meno slovenského remesla. Remeselníci sa však svojim remeslom živili najmä v lete a v zime tak ostal čas na „ hrátky“ s drevom, kameňom a iným materiálom-  deťom vyrábali hračky, ženám dekoračné predmety a pod. Tí zručnejší sa začali venovať remeslu vo väčšom a na jarmokoch ponúkali svoje výrobky za peniaze. Keďže títo remeselníci neboli učení a remeslu sa viac menej priučili ako „ samoukovia“ nedostali sa do vyšších umeleckých kruhov a v pamiatke zostali ako tzv. laickí alebo insitní umelci. V mnohých dedinách Oravy si aj dodnes spoluobčania pripomínajú zručnejších remeselných majstrov a organizujú na ich počesť podujatia rôzneho charakteru.

V Oravskom Bielom Potoku sú to napr. Sympóziá kamenárskeho charakteru, v Novoti Dni syra a pod. V našej obci si  každoročne v  auguste  Rezbárskym plenérom „ Návraty k Siváňovi“ so cťou pripomíname nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí uznávaného insitného umelca Štefana Siváňa st.- umelca – rezbára srdcom i dušou. Hoci sa po  k svojmu rezbárskemu chlebíčku dostal pomerne neskoro, až vo svojich 40 rokoch, za svojho života vytvoril nespočetné množstvo drevených plastík svetského aj biblického charakteru. Bohužiaľ mnohé z nich zhoreli počas požiaru v jeho rodinnom dome- drevenici v časti Vyšný Koniec.

V publikácii Evy Ľuptákovej a kol.  „Štefan Siváň – rezbár z Oravy“ sa o ňom píše:

„V Oravskej galérii sa nachádza najpočetnejšia zbierka tohto významného insitného umelca na Slovensku (95 diel), ktorého tvorbu neovplyvnilo umelecké vzdelanie. Je autentická, charakteristická robustným formovaním materiálu a špecifickou modeláciou tvarov. Jeho sochy, ktoré volal „dietky“ a v prípade sakrálnych postavičiek „bôžatá“, sa môžu na prvý pohľad zdať škaredé a nahrubo opracované, ale práve o to tvorcovi išlo. Uhladená rezba a technická kvalita práce nebola preňho dôležitá. Dôležitý bol výraz. Siváň bol obdarený nezameniteľnou štýlovosťou a dramatickou monumentalitou, z jeho postáv máme pocit, že sú v pohybe, živé a dynamické. Pracoval v dvoch základných tematických okruhoch – biblickom a svetskom. Z dedinského života zobrazil všetky formy roľníckej, remeselnej a bačovskej práce. Na jeho dvore postávali zástupy koscov, hrabačiek, drevorubačov, poľovníkov, tanečníkov, Jánošíkov a množstvo jazdcov na koňoch. Rodinné námety varioval v rôznych podobách, najčastejšie to však bola matka obklopená deťmi. Zo živočíšnej ríše stvárňoval medvede, kone, kravy, jelene, psy a ovce, ako aj exotické zvieratá. Fascinujúce sú jeho figurálne úle v tvare krojovaných ženských postáv v životnej veľkosti. Náboženské motívy, najmä betlehemy, stáli pri zrode rezbára Siváňa a sprevádzali ho celý život.

Charakteristická pre jeho tvorbu je aj deformácia tiel a tvárí odpozorovaná z prostredia a jeho sochy sa tak vyznačujú nezvyčajnou úprimnosťou. „Dedo Siváň“ bol veľkým rozprávačom a každé jeho „dietko“ malo svoj vlastný príbeh, ktorý vždy rozpovedal novému majiteľovi. Soškám dával dušu prostredníctvom štruktúry dreva, s ktorým pracoval, nepolychromoval ich. Jeho dielo vzbudilo zaslúženú pozornosť u nás i v zahraničí.“

Na počesť Deda Siváňa, ako ho s obľubou volali babínčania, v roku 2006 v obci otvorili Galériu ľudového rezbárstva. Spoluzakladateľom bol aj jeho syn Štefan Siváň ml., ktorý tak ako Dedo, svoj zrelý život venoval rezbárčeniu a stal sa z neho uznávaný rezbár u nás aj zahraničí.

V súčasnosti má Galéria vyčlenené miestnosti na hornom poschodí Starej školy v centre obce a v budúcnosti sa plánuje jej rozšírenie. Je v nej stála expozícia 50 drevených plastík od 18 slovenských, českých a poľských rezbárov. Väčšina z nich zobrazuje prostého oravského človeka pri výkone typických dedinských činností ako napr. ročný pracovný cyklus na poli, prácu v lese, zvykoslovné motívy, ale aj postavy zobrazujúce zábavu, tanec či zbojnícku tematiku. Pribúdajú aj postavy so sakrálneho charakteru napr. „ Posledná večera“, „ Betlehemská noc“ a pod.